Lost life

4. prosince 2006 v 17:01 | Gify
Konečne niečo nové... Ja veim že mám písať BBe ale nedalo mi to a vďaka Jul som dostala nápad na novú poviedku a tak som pre vás zožmolila prvú kapitolu. Asik to zatiaľ veľmi nepochopíte ale aj to časom príde :D Tak dúfam, že sa vám to bude aspoň kusa páčiť... Príjemné čítanie

PS: Túto kapitolku by som chcela venovať Jules vďaka ktorej som dostala nápad na toto dielko a mojmu zaltušku Ili ktoru som nevidela na icq ani nepamätám :D a ešet Nomi ktorej som práve spôsobila obrooooovskýýýý šok ...

Sedela na posteli vo svojej izbe a neveriacky, už najmenej piaty krát čítala list od matky. Po tvári jej stiekla slza a za ňou ďalšia a ďalšia. Cez otvorené okno ktorým priletela sova pofukoval jesenný vetrík a strapatil jej havranie vlasy. Neunúvala sa však postaviť a zatvoriť ho, len ďalej nemilosrdne kropila pergamen slzami a elegantné písmo sa pomaly rozpíjalo.
Nikdy si nemyslela, že to dôjde až tak ďaleko. Zomrel, už ho nikdy neuvidí. Z mysle sa jej vynorili spomienky na detstvo, na otca. Mŕtvy...
Bolo leto a horúce slnko vyhrievalo záhradu za veľkým domom. Neďaleko neveľkej terasy s okrúhlym stolom a stoličkami stál vysoký dub. Na jednom z jeho hrubých konárov bola priviazaná hojdačka. Do záhrady sa prirútilo malé dievčatko s čiernymi vlasmi zapletenými do dvoch dlhých vrkočov a hneď za ňou do záhrady vošiel pohľadný mladý muž. Dievčatko si to zamierilo rovno k dubu.
"Prosím, pohojdaj ma ocíí, prosíím," muž sa len milo usmial, nevedel jej povedať nie...
Pri tejto spomienke sa musela usmiať, hojdačka bola jej najobľúbenejšie miesto z celého domu...
"Menedione, prišla ti sova," zakričala na ňu z kuchyne mama. Zvedavá zbehla schody, nezvykla totiž dostávať veľa listov.
"To je z Beuxbatons," zvolala nadšene Mendy.
"Ach, moje malé dievčatko už vyrástlo..." poznamenal jej otec a objal nadšenú dcéru...
Moje malé dievčatko... Vždy jej tak hovoril, a jej sa to páčilo, hoci už dávno malá nebola. Vždy keď jej tak povedal cítila ako ju má rád. Ďalšia slza a ďalšia, a ďalšia...
"Budeš nám chýbať zlatko, nezabudni mi hneď poslať sovu, a dávaj si na seba pozor..." nemohla sa vymaniť z matkinho objatia. Ale popravde sa jej ani nechcelo. Bála sa sama prísť do nového sveta, do sveta kúzel, aj keď v ňom žila od mala škola pre ňu bola niečo nové. Matka ju neochotne pustila a čiernovláska sa vrhla do náručia otcovi. Svojimi silnými rukami ju zovrel v nežnom objatí plnom lásky. Cítila sa tak neohrozená keď vedela, že je pri nej...
Ešte stále cítila jeho objatie, ako by bol pri nej. No, to už nie je možné už svoje maličké dievčatko neobime, obetoval sa pre jej ochranu...
"Prečo ma nenecháte na pokoji? Toto je môj život!" zvrieskla, zbehla schody a postavila sa pred rodičov stojacich v hale.
"Menedione! Láskavo sa ukľudni a nekrič! Som tvoj otec, nie kamarát, tak sa podľa toho správaj!"
"No a? To, že si môj otec ešte neznamená, že mi môžeš vo všetkom rozkazovať!"
"Tak toto si prehnala, okamžite choď do svojej izby..." s plačom sa rozbehla naspäť hore schodmi a nezabudla za sebou poriadne tresnúť dvermi.
Vždy chcel pre ňu to najlepšie, no vtedy to ešte nechápala. Už mu nemôže povedať odpusť, už je neskoro...
Je to len jej vina. Prečo práve ona? Ak by bola taká ako ostatné jej spolužiačky, nič by sa nebolo stalo. Lenže ona nie je taká ako ony... a zlo si ju našlo...
Odkedy sa u nej objavili tie schopnosti stále sú jej v pätách. Síce nechápala ako sa im podarilo nájsť ju vo francúzsku, keďže zlo je vraj rozšírené zatiaľ len v Británii... Alebo žeby to nebola pravda?
Je to už dva roky, dva roky čo sa ju otec snažil chrániť a kruto za jej záchranu zaplatil nielen on, ale aj ona. Vedela, že je nepriamo zodpovedná za jeho smrť.
No, nedostanú ju, nepridá sa k temnej strane, nie, už len kôly otcovi.
Po dlhých hodinách sa jej podarilo zaspať. No ani v snoch sa nedokázala odpútať od spomienok. Od spomienok na otca a na posledné dva roky, najhoršie roky jej doterajšieho života.
Náhle ju na bledej tvári pošteklili lúče jesenného slnka. Neochotne sa vyteperila z postele a porozhliadala sa po izbe. Jej spolubývajúce už dávno odišli, no bola zvyknutá. Aj napriek tomu že bola krásna ako všetky tunajšie dievčatá, nemala tu priateľov.
Na nočnom stolíku zbadala list, najprv nechápala, no potom si na všetko spomenula. Oči jej zalial nový príval sĺz. Rýchlo ich však zotrela a obliekla sa. Rozhodla sa, že na vyučovanie nepôjde, len požiada riaditeľku aby jej dovolila odísť domov.
Domov...už to tam nikdy nebude ako predtým. No ona to musí zvládnuť, musí byť silná, musí byť silná má predsa ešte mamu a tá ju teraz potrebuje...
Za súmraku došla k veľkému rodinnému domu na konci ulice. Položila kufre na zem a beznádejne sa pozrela na dom pred sebou. V dlhých čiernych šatách priam splývala s nastávajúcou nocou.
Dodala si odvahy a vkročila na úzky chodník vedúci k domu. Pri dverách však opäť zaváhala, bolo to také zvláštne vracať sa domov, domov, kde nebude otec...
Zazvonila, chvíľu sa nič nedialo, no o niekoľko sekúnd sa otvorili dvere a v nich sa objavila žena s utrápeným výrazom na tvári. Čiernovláska pustila kufre a hodila sa jej okolo krku.
"Menedione, zlatko, je mi to tak ľúto."
"Je to moja vina mami, ja to viem..."
"Mendy, miláčik, neplač, nie je to tvoja vina, nie je to nikoho vina... Poď do vnútra..."
"Stretli sme sa tu dnes, aby sme sa spoločne rozlúčili s Francom Delocenim, milovaným synom, manželom, otcom..." ďalej už nedokázala vnímať nič, len obrovský smútok a prázdnotu.
Postavila sa nad hrob a pustila z bielych rúk krvavočervenú ružu, tá sprevádzaná prúdom slaných sĺz dopadla na truhlu uloženú v hrobe... Naposledy zašepkala slová rozlúčky a odpustenia a nenápadne sa odkradla domou. Vedela, že tam mamu nemala nechávať samú, no nedokázala tam už zostať dlhšie...
Posadila sa za stôl v kuchyni s šálkou horúceho čaju. Potrebovala sa upokojiť...
"Kedy si prišla?" ozvala sa od dverí mama.
"Už dávno, nemohla som to tam vydržať," vysvetlila jej dcéra.
Matka podišla k poličke a zobrala z nej ďalšiu šálku. Naliala si čaj a posadila sa oproti Mendy.
"Potrebujem s tebou hovoriť," dievča prikývlo.
"Vieš, veľa vecí sa teraz zmení a... no, neviem ako by sme to samé zvládli... Rozhodla som sa preto, že sa presťahujeme do Anglicka k mojím rodičom... Dokončíš ešte tento ročník a prestúpiš na tamojšiu školu.
Nemusíš sa báť, aj ja som chodila na Rokfort, bude sa ti tam páčiť. A dokiaľ budeš pri Dumbledorovi aspoň budem mať istotu že si v poriadku..."
Menedione len neprítomne prikývla, inokedy by sa neubránila protestov a kriku, no dnes na to nemala silu, vlastne jej to bolo úplne jedno...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 jules jules | Web | 4. prosince 2006 v 17:18 | Reagovat

super ako vzdy

2 nomi nomi | Web | 4. prosince 2006 v 17:59 | Reagovat

preco tak smutne dusicka ,?  ale nie aj tak som z toho dost pochopila(ja viem ze na to nevyzeram ale niekedy sa to proste rozsvieti..:D)

a zaciatok je fakt skvely dufam ze uz robis na druhej kapci (asi nie ale neber mi nadej o?:D)

inac s tym sokom mas uplnu pravdu ale o tom az potmo medzi styrmi ocami

3 Akallabeth Akallabeth | Web | 4. prosince 2006 v 18:54 | Reagovat

tak to je pekny...zacina to moc hezky...jsem zvedava jak se to vyvine:o)

4 jules jules | Web | 4. prosince 2006 v 22:09 | Reagovat

katik sorko ze som dnes bola taka protivna ale proste som nemala naladu ked som prisla domouv som si uvedomila nieco (spomienka na sobotny telefonat ze mam berat na ICQ a potom... ved ty vies..)

proste kat odkaz ocikovi a mamicke nech si trhnu nohou !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

mam podporu aj od nomi vsak?

no a teraz k poviedke: som bola prekvapena z toho zaciatku ale pozdava sa mi tak trosku depresivny a ja take zboznujem! : D to by som nebola ja, vsak?chcem ti podakovat za venovanie a som veelmi stastna ze som mohla byt pri zrode tak super kapitolovky... :D

cmuáq  lubkam ta (vies ako to myslim!)

5 Lizz Lizz | Web | 5. prosince 2006 v 13:35 | Reagovat

souhlasím s aka. začalo to hezky, a jsem zvědavá na pokračování..:)

6 Gify Gify | 5. prosince 2006 v 13:51 | Reagovat

jules: ach lasko to je pohoda... odpustené zabudnuté :D i ja som to kusa prehnala ale mne jednoducho včera zase drblo no a musíš uznať že to smiešne bolo :DDDDDD

inak o tej podpore a celej tej veci eštik hodíme pokecík aj s Nomi na multichate jou? lupkam :*

7 anonim anonim | 5. prosince 2006 v 16:07 | Reagovat

uzasneeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee chces spriatelit???

8 Twiggy 33 Twiggy 33 | Web | 5. prosince 2006 v 16:08 | Reagovat

Tak jsem se konečně dočkala!!! :) Začíná to zajímavě...jsem zvědavá, co z toho bude :) Každopádně první kapča je super :)))

9 nomi nomi | Web | 5. prosince 2006 v 17:59 | Reagovat

jasne ze mas aj odo mna podporu!!!to je samozrejemost sak mi si ju NEDAME!!!!

10 Ilianaiedail Ilianaiedail | Web | 5. prosince 2006 v 17:59 | Reagovat

jááááááááj, miláčku, promin, že sem se na netu dlouho neobjevila, mrzí mě to, ale mám hodně práce, kopu práce....

ještě jednou díky za to věnování, povídka se mi líbila, žeru takovéto depresivní věci <3

11 nomi nomi | Web | 5. prosince 2006 v 17:59 | Reagovat

a jul bude vojna(sa tesim;))..hihi mne zase hrabe:D

12 jules jules | Web | 5. prosince 2006 v 19:04 | Reagovat

jj

to SUHLASIIIIIIIIIIIIIM !!!! NOMI MI SI JU NEDAME!!!

Gify oki

13 Gify Gify | 5. prosince 2006 v 19:05 | Reagovat

Nomi: hi hi tebe furt hrabe...ale to je detail

Ili: lasko nemáš za čo ;) ale proskám tu poviedku mi nesežer :D cmuk

14 nomi nomi | Web | 5. prosince 2006 v 19:47 | Reagovat

hej napiseme novu verziu NEBERTE NAM PRINCEZNUUUU!:D:D:D:D:D:D:

15 Gify Gify | 5. prosince 2006 v 19:49 | Reagovat

Nomi: ta toto ftipne len že ja tu nijaku princeznu nefidim :P

16 Týnuška Týnuška | Web | 5. prosince 2006 v 20:01 | Reagovat

Máš to tu good.. :))

17 Ilianaiedail Ilianaiedail | Web | 6. prosince 2006 v 9:45 | Reagovat

tak za to neručím, už kousek ukusuju... hmmm.... *mlask* skvělá, přesně okořeněná, no prostě mnam;)

18 nomi nomi | Web | 6. prosince 2006 v 16:12 | Reagovat

ty ju nevidis kat?

sa kukni do zrkadla a uvidis nasu BLACK PRINCESS,.......chichi

19 Gify Gify | 6. prosince 2006 v 16:48 | Reagovat

Nomi lasko tak možno to Black by sedelo :D

20 nomi nomi | Web | 6. prosince 2006 v 16:53 | Reagovat

aj princess moja aj princess

na teba to sadne jak uliate

a jul mi da za pravdu sak jul?

21 happy happy | Web | 6. prosince 2006 v 18:06 | Reagovat

Moja... mocinky moc a ještě jednou mocinky moc se omlouvám, že ti komentík píšu až teď, ale nějak nestíhám... *stydí se*

A co víc říct??? Moc se mi to líbilo a těším se na pokráčko!!! :o))))

Pac a pusu posílám...:o)

22 Gify Gify | 6. prosince 2006 v 18:09 | Reagovat

ach milačku nevadí... a pusu chytám a ďalšiu ti posielam

23 Kristine Kristine | Web | 8. prosince 2006 v 15:14 | Reagovat

zlato, sorko, že komentujem tak neskoro=( až na pár pravopisných chybičiek, to bolo krásne! bolo to depresívne, ale takým krásnym spôsobom a oslovilo ma to=) som zvedavá na pokračko =)

24 Gify Gify | 8. prosince 2006 v 20:11 | Reagovat

Kris milašku ja viem že sú tam chybičky ale keď mojej že beta Nomi sa nejak nechcelo no a ja som to tu už chcela hodiť no... snáď mi to odpustíš :D ty prďačko :D

25 Aaaucesonge Aaaucesonge | E-mail | Web | 7. srpna 2017 v 10:48 | Reagovat

Segway Verona offers tours that make sure you will enjoy a fun and immerse experience of our beloved city. We combine Segway, our innovative way of transportation, with tours in the historical city centre. Through our explorations of 1 or 2 hours, we will bring you to the most breathtaking spots, so that, if you do not stay long in Verona, we make sure that you see all of the unmissable sights!

Segway is really easy to use! It is so intuitive that it feels like an extension of the human body. To understand why, consider this: if you stand up and lean forward, so that you are out of balance, you will intuitively put your leg forward. Segway works the same way: to move forward or backward, the rider just leans slightly in such direction, and Segway will follow your movements. It is also easy to turn right or left, since the rider just has to push respectively Segway’s handlebar.

Segway is safe. Anyone over the age of 12 can join our tours, except for pregnant women. Apart from these cathegories, we encorage people of every age to try Segway, because this self-balancing object can really make your experience in Verona much more delightful! In fact, if it is hot, you will enjoy some fresh air and avoid to sweat; if it is cold, you will have the possibility of staying outside the least possible time. It is proved that our 2 hours tours show you what you will see in 6 hours walking!

All the tours start with a little training on how to use Segway, because for us safety is the priority. However, we experienced that it takes just a little practice to master on Segway! There are no required skills and, in particular, no need to be able to bicycle. There will always be a tour leader with you, guiding the whole group, so that you can enjoy the view and the tour of Verona. Audioguides (available in different languages) will provide the information you need to fully comprehend the history and architecture of our main monuments, squares and buildings.

In particular, our 2 hours tour will show you: Piazza Bra, one of the biggest squares in Italy, with the Arena, the famous Roman amphitheatre; we will then take Via Oberdan in order to see Portoni Borsari, one of the ancient entrance of the Roman city; we will firstly explore Piazza Erbe and secondly Piazza Dei Signori, two squares full of symbols and buildings with enchanting beauty, and then see Arche Scaligere. Heading to the Duomo, Verona’s Cathedral, we will pass by Santa Anastasia, next to the Conservatory of music; after that, we will have a break on Ponte Pietra, the bridge with the breathtaking view of the Roman Theatre and San Pietro Castle (and much more). On our way back, we will stop at Juliet’s house, so that you don’t forget to take pictures and write your names on the walls! We will conclude our tour with Castelvecchio, the Scaligeri castle and enjoy its amazing view of Verona.

People who went on tours with us really appreciate our flexibility: we do not have fixed tour’s hours, so we can arrange the time that fits the best. Moreover, we try to adjust the path according to your preferences, spending less time on spots you have already seen and dedicate more on your favourite sights. Read what people say about us on tripadvisor...

So, if you want to make the most out of your time in Verona, contact us or stop by our office!

OFFICE HOURS: Monday to Saturday (only closed on Sunday) from 10 am to 5 pm.

DIRECTIONS: We are located in Piazza Cittadella 11b, very close to Piazza Bra, the main square with the Arena.

From Piazza Bra you can arrive at our office on foot (3 minutes): pass under the arch of the gateway with the big clock (Portoni della Bra) and walk through Corso Porta Nuova for approximately 100

http://segwayverona.com/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama