Trest alebo nie?

4. září 2006 v 18:52 | Gify
A je tu trošku viac upravená 7. kapitola. Priemne čítanie...

Obrana sa vliekla nekonečne dlho a v nemalej miere k tomu prispel aj profesor Dorsen so svojim dlhým a monotónnym prejavom.
Odkedy sa Angel pamätá, každý rok ich tento predmet učil iný profesor. Hovorilo sa, že to miesto je prekliate.
Každý učiteľ mal vlastný spôsob učenia, niektorí boli lepší, iný horší, no keďže sa striedali ako na bežiacom páse žiaci s týchto hodín veľa nemali...
Tento rok ich učil profesor Dorsen, starý, ufrflaný, nudný dedo s dlhými prednáškami o všetkom možnom...
Jeho hodiny na ktorých sa vyučovala zväčša len teória boli pre študentov pripravujúcich sa na M.L.O.K- y priam katastrofou...
Konečne zazvonilo. Dvere triedy sa ihneď zaplnili hladnými študentmi ktorý sa čo najskôr snažili dostať do veľkej siene na obed.
"Takto pokaziť človeku deň, to môže fakt len on..." sťažovala sa An so svojou náladou hlboko pod bodom mrazu.
"No tak An pusti to už z hlavy hádam sa tým trestom nechceš zaoberať celý deň...celkom stačí, že si to večer perfektne vychutnáš..."
"Fakt dobrý pokus Den," konštatovala Sandy.
"Angel určite to nebude až také zlé," snažila sa ďalej San.
"Tak to som zvedavá...ako keby my za trest nestačilo, že som musela trčať na tej hlúpej ošetrovni...."
Angel vydržala takáto mizerná nálada celé poobedňajšie vyučovanie a čím viac sa približoval čas trestu tým viac jej nálada klesala (aj keď by sa mohlo zdať, že to už ani viac nejde....).
O pol siedmej sa to s ňou už doslova nedalo vydržať a tak sedela v klubovni sama, zatiaľ čo baby šli do knižnice urobiť si úlohy...
"Tak čo ideme Sandersová?" ozval sa za ňou známi hlas.
" S tebou nikam, to si radšej dám rande so Snapeom..."
"Tak ako chceš... ale to rande ti raz určite vybavím..."
"Ha-ha-ha zase si raz nevýslovne vtipný Black."
"To ja zvyknem," zaškeril sa a zmizol za portrétom.
An ešte chvíľu nemo zízala na plamene v kozube, no nakoniec sa postavila a aj ona zamierila k Slughornovmu kabinetu.
Pomaly prechádzala prázdnymi chodbami hradu. Síce bolo vonku ešte príjemne teplo väčšina študentov už dávala prednosť učeniu v knižnici alebo svojich klubovniach.
Prešla niekoľko chodieb a kontrolovala hodinky, má ešte pár minút, pridala do kroku, aby to stihla a učiteľ nemal dôvod dať jej ďalší trest.
Dorazila pred Slughornovu pracovňu. Black sa nenútene opieral o stenu, zjavne čakal na ňu. Akonáhle ju zbadal podišiel k dverám a zaklopal.
Chvíľu bolo ticho, no potom sa dvere otvorili a Slughorn sa na nich usmial až neprirodzene milým úsmevom...
"Ták, som rád, ako vidím obaja ste na minútu presný... Pán Black, slečna Sndersová, myslím si, že by sme mali ísť, ak tam nechcete stráviť celú noc..." Povedal a naznačil im aby ho nasledovali po prázdnej chodbe.
"Vašou úlohou bude," ozval sa profesor po chvíli mĺkveho kroku, "no, alebo to vám radšej poviem až tam. Teda aspoň aby ste mali ako takú predstavu o vašom treste práve mierime do skladu s elixírmi..." An prevrátila oči a v zápästí si všimla, že Black urobil rovnaké gesto.
Po zvyšok cesty sa nikto neozval len Angel si niečo neustále mrmlala popod nos.
Profesor konečne zastavil pred dverami v podzemí neďaleko žalárov v ktorých sa vyučovali elixíry.
"Konečne," zahundrala si An popod nos. Cesta od Slugiho pracovne, cez ktorú sa vchádzalo aj do jeho komnát, na piatom poschodí nebola práve najkratšia prechádzka...
Profesor odomkol ťažké drevené dvere a naznačil im, aby vošli. Miestnosť v ktorej sa ocitli bola väčšia ako by človek čakal od skladu na elixíry.
Na pravo od dverí stál menší písací stôl a stolička A na opačnej strane bol o stenu opretý vysoký rebrík. Zvyšok miestnosti zaberali regály plné malých fľaštičiek s elixírmi na aké si len človek spomenie...
"No, a teraz vám vysvetlím o čo pôjde," začal profesor pričom sa oprel o kraj stola, "dám vám tento papier na ktorom sú pomenované všetky elixíry v sklade a sú k nim priradené čísla. Rovnaké číslo má elixír napísaný na papieri a fľaštička v ktorej sa nachádza. Vy budete na elixíry namiesto týchto čísel lepiť ich názvy. Všetko čo potrebujete nájdete v zásuvkách v tomto stole. Nejaké otázky?"
Obaja len svorne zavrteli hlavou, že nie a tak im profesor, vraj aby to nemali príliš ľahké zhabal prútiky, zaželal veľa šťastia a zatresol za sebou ťažké dvere.
"Do riti aj s elixírmi," neodpustila si Angel len čo Slughorn zmizol za dverami. Black jej nevenoval pozornosť a rozhliadal sa po sklade.
"Asi by sme mali začať, teda ak tu nechceš trčať do Vianoc... Urobíme to takto, Ty budeš vypisovať nálepky podľa zoznamu a ja budem hľadať elixíry..."
"Ó, pán múdry a prečo by som to mala písať ja? Píš si to sám keď sa ti tak veľmi chce..."
"Kým by si ty našla jeden jediný elixír tak by sme tu obaja zomreli na starobu a ja určite nechcem stráviť celý môj život s tebou Sandersová. A okrem toho sa tu tak trochu vyznám," dodal a nahodil výraz ja nič ja muzikant.
An neostávalo nič iné len sa pustiť do písania, nezabudla však každú chvíľu hádzať po Siriusovi nenávistné pohľady.
Zobrala do ruky zoznam, chílu naň len vyjavene zízala, a potom sa s nádejou v hlase obrátila na Blacka, " Dúfame, že nemusíme urobiť všetko? Je ich tu najmenej 1000!"
"No, myslím, že nie," odvetil neisto.
"Super," poznamenala Angel a pustila sa do nudnej a zdĺhavej práce.
Tým to sa ich rozhovor skončil, presnejšie obmedzil na vety typu:
"Podaj mi dvadsiatku,", "Švihni si s tým!" prípadne, " Kde toľko ten Slughorn trčí?!"
O Hodinu ich to už prestalo baviť(ako keby ich to predtým bavilo) a ich pomalé tempo sa ak to vňboc bolo možné spomalilo ešte viac.
"Teraz prines 145 a 146," povedala Angel a napísala na nálepku názvy ďalších dvoch elixírov.
Zdvihla hlavu od papiera a pozrela na Siriusa stojaceho na rebríku.
"Zozadu vyzerá celkom milo a má pekný zadok..." pomyslela si, hneď na to sa však spamätala, "Angel Sandersová, uvedom sa, je to BLACK a Black nevyzerá milo a už vôbec nemá pekný zadok!"
"Som prepracovaná a asi mi začína šibať," povedala polohlasno a zaborila si hlavu do dlaní.
"Hovorila si niečo?" opýtal sa Sirius a otočil sa smerom k nej.
Vzápätí však stratil rovnováhu a rukou ktorou sa chcel zachytiť na kraji police sa mu podarilo zhodiť niekoľko elixírov. Ozval sa zvuk rozbíjajúceho sa skla a hneď na to miestnosť zahalil oblak hustého dymu.
"Čo sa to tu deje?" ozval sa profesor ktorí práve otvoril dvere skladu.
"Čo ste to tu pre pána vystrájali? Vypadnite odtiaľto skôr ako zas niečo pobabrete..."
Siriusovi ani An nebolo treba dvakrát hovoriť a vybehli zo skladu skôr ako by si to Slughorn stihol rozmyslieť. Preleteli viacero chodieb a schodísk, kým sa konečne zadýchaný zastavili v tmavej chodbe na druhom poschodí.
Chvíľu len ticho stáli až za sebou začuli náhliace sa kroky.
"Do riti, musel nás po..." ďalej nestihla dopovedať, pretože Sirius jej jednou rukou zakryl ústa, druhou ju chytil za ruku a vtiahol do úzkej tmavej chodby.
Hneď na to sa objavil starý zhrbený školník Flich a hneď za ním sa ponáhľala jeho mačka pani Norisová.
Školník bez zastavenia preletel chodbou zato pani Norisová pri ich úkryte nečakane spomalila, zamňaukala, našťastie ich ale nezbadala a ponáhľala sa za Filchom.
"Sory, ale počul by ťa," povedal Sirius a zložil jej ruku z úst.
An skĺzla pohľadom na ruku ktorú jej ešte stále držal, akonáhle si všimol jej spýtavý pohľad pustil ju. Potom sa nachvíľu započúvala do ticha na chodbe aby si bola istá, že školník je naozaj preč a spustil:.
"Čo si to dovoľuješ, ja niesom žiadna tvoja husička...TY ASI NAOZAJ NIESI NORMÁLNY..."
"Sory, no, ja nemienim kôly tebe schytať ďalší trest Sandersová."
"Absolútne nerozmýšľaš, Black, čo ak by som sa potkla keď si ma sem vtiahol? Aspoň si ma mohol upozorniť na tú chodbu, že zalezieme tam. Ale ty nie ty ma tu musíš surovo vtiahnuť...To si fakt taký blbý?"
"Hmm...a čo keby si to skúsila takto, ďakujem Sirius, že si mi zachránil krk pred ďalším trestom..." povedal ironicky na čo sa An otočila a nahnevane sa rozbehla smerom k chrabromilskej veži.
Angel bežala prázdnymi chodbami hradu, nevnímajúc okolité prostredie. Vlastne ani vnímať nepotrebovala, cestu do klubovne poznala naspamäť. V rýchlosti ani nezaregistrovala, že niekto sa práve vyrútil spoza rohu. Až prudký náraz do dotyčného ju prinútil zastaviť.
"Sory," ozvalo sa dvojhlasne.
"Nie, to ja..."
"Nie, sory, fakt to bola moja vina," usmiala sa An ospravedlňujúco na vysokého chalana pred sebou. Mal krátke čokoládové vlasy a krásne tmavo zelené oči.
" Ja som Tomas Korslen, bistrohlav."
"Angel Sandersová, teší ma. Ty komentuješ zápasy však?"
"No, to som ja," povedal a milo sa usmial.
"Tak, ja by som už asi mala ísť..."
"Hm...jasné, ale určite sa ešte stretneme však?" opýtal sa s nádejou v hlase.
"Takže rande?" povedala An a usmiala sa.
"No dajme tomu..."
"Počkaj porozmýšľam...hm...áno."
"Čo tak zajtra o ôsmej pri jazere?"
"Môže byť, no, tak ja už pôjdem..."
"Tak sa maj zajtra..." venovala mu ešte jeden úsmev a zmizla za rohom.
Angel sa zo širokým úsmevom vrútila do izby. Dievčatá ešte nespali, očividne na ňu čakali.
"An, nemáš teplotu?" dočkala sa namiesto pozdravu od Sandy.
"Nie, prečo?"
"Mala si trest s Blackom a ty, ty sa usmievaš?!"
"Nekaz mi náladu Blackom San."
"Tak povieš nám konečne čo sa stalo?" vložila sa do rozhovoru Deny.
"Veď jasné, kľud..." upokojovala zvedavosť svojich priateliek Angel a vzápätí im vyrozprávala aký bol trest, ako sa vyziapala na Blacka a zrazila s Tomom.
"Takže ty si si už stihla vybaviť rande a to sme tu ešte len dva týždne..." konštatovala Lara.
"Tento rok ti to nejak trvalo," zasmiala sa Sandy, "minulý si to stihla už na tretí deň..."
"Neprovokuj San, jasné?!" povedala An výhražne na čo sa obe rozosmiali.
Angel sa však hneď upokojila a rozhliadala sa po izbe. Niečo, lepšie povedané niekto jej tam chýbal.
"Kde je Lily?" dievčatá sa na seba veľavýznamne pozreli a znovu sa rozosmiali. Jediný kto bol tak trochu mimo diania bola An.
"No...vieš, Lily má rande s Potterom..." odpovedala na jej nechápavý pohľad Lara len čo sa jej podarilo trocha ukľudniť.
"To vôbec nebolo rande!" ozval sa naoko nahnevaný Lilyn hlas.
Dievčatá sa otočili, vo dverách stála Lily a zjavne jej druhá prívalová vlna smiechu jej priateliek nepripadala vôbec vtipná.
"Je vám niečo smiešne?" opýtala sa pohoršene a zvalila sa na svoju posteľ.
"Ani nie," odpovedala jej Deny bojujúc so svojou bránicou.
"Tak, An aký bol trest?" snažila sa Lily zmeniť tému.
"A ty sa nepochváliš aké bolo rande?" podpichovala ďalej San.
"To nebolo žiadne rande a aj keby áno, nevidím na tom nič zlé."
"No veď na tom by ani nič zlé nebolo, ak by si ho nemala skôr ako naša princezná, tá ho má totiž až zajtra..." naoko pohoršene vysvetlila Lara, za čo schytala od Angel presnú ranu vankúšom rovno do hlavy.
"Hej An! No vidíš, za pravdu sa každý bije..."
"A ty sa ani nepochváliš Angel..." skočila Lare do reči Lil, " kto je ten šťastný?"
"Tomas Korslen," odvetila jej Deny skôr ako An stihla čo i len otvoriť ústa.
"Hm...to je ten zlatý siedmak z bistrohlavu čo komentuje metlobal?"
"Presne ten," pritakala jej Den.
"No, tak toho ti schvaľujem, máte moje požehnanie..." rozosmiala sa Lily a rovnako ako predtým Lara schytala presne mierenú strelu vankúšom, čím sa rozpútala menšia vojna.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 happy happy | Web | 4. září 2006 v 19:09 | Reagovat

Heh, a Sirius určitě bude žárlit,že jo??? Už se těším, jak se tohle vyvrbí... :o)

A doufám, že tu délku budeš dodržovat!!! :o) Bylo to super!!!!!!!!!!!!!

2 Lizz Lizz | Web | 4. září 2006 v 23:13 | Reagovat

já se přidávám:)

"je to BLACK a Black nevyzerá milo a už vôbec nemá pekný zadok!" u toho se vždycky válím smíchy u klávesnice...;)

gify, tohle mi nedělej, poprskala jsem si smíchy gramatiku...:))):DD

3 nomi nomi | 5. září 2006 v 17:22 | Reagovat

nooooooooo!konecne kat som stastim bez seba ze si sem hodila toto skvele pokracko      

a naozaj je to lepsie ako to predtym

takze ti to schvalujem

a teraz huraaaaaaa do novej kapitolky:)

:D

4 Evany Evany | Web | 5. září 2006 v 21:50 | Reagovat

rychle rychle...uz se tesim, jak bude Sirius reagovat, až je uvidí spolu

5 Gify Gify | 8. září 2006 v 16:38 | Reagovat

Som rada že sa vám to páči...a čo sa pokračovania týka, kto si počká ten sa dočká ale dúfam, že vy nebudete čakať dlho aj keď mi to teraz kôly škole s písaním nevychádza tak ako by som chcela ale nebojte sa polovicu ďalšej kapitoly už mám ; )

6 Gify Gify | 12. září 2006 v 12:00 | Reagovat

lľudia, práve som si všimla, že mi tu ako som zmenila farbu pozadia mi sem nenapísalo (teda napísalo ale nevidno to) jednu časť ktorá bloa napísaná z neviem akého dôvodu čiernou a neide mi to opraviť...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama