Ja sa asi zabijem...

15. srpna 2006 v 16:49 | Gify
Síce som povedala, že najprv pridám kapitolku k poviedke Za mrakmi je vždy slnko situácia sa akosy zvrtla a máte tu toto. Podľa mňa táto kapitola nieje žiedna sláva ale to sa sťažujťe mojej múze, ktorá akosy nie a nie poriadne kopnúť...Kapitola je aj trochu kradšia ale nebojte sa ja vám to vynahradím na ďalšej ; ) No ale predsa len sa niečo podarilo a ja len dúfam, že sa vám to bude aspoň trošku páčiť a pridáte aj nejaký ten komentík...

Víkend sa popri množstve úloh vliekol neuveriteľne pomaly. Nebyť o niečo dlhšieho spánku a menšieho množstva stretnutí s profesormi, ničím by sa neodlišoval od bežných dní.
Knižnica aj klubovne praskali vo švíkoch pod množstvom drviacich sa študentov. Boli to najme žiaci najmä piatych a siedmych ročníkov, na ktorých profesori, hoci boli skúšky ešte poriadne ďaleko, vôbec nešetrili...
"Neznášam pondelky," sťažovala sa Angel ako každý týždeň keď sa neochotne vybrala do kúpeľne.
"Čo keby ste Slughornovi povedali, že my je zle, nemá to až tak ďaleko od pravdy keď viem že máme elixíry... A nemám chuť opäť skončiť v nemocničnom krídle..." sťažovala si keď sa jej po desiatich minútach podarilo nejako si upraviť neposlušné vlasy.
"Ale no tak An, nie je to až také zlé," snažila sa ju upokojiť Sandy " len ťa nesmie presadiť dopredu, potom to už nejako zvládneme..."
"To sa vám hovorí," zašomrala si Angel no predsa sa pobrala s dievčatami najprv na raňajky a potom na jej najobľúbenejšiu dvojhodinovku elixírov.
Na Angelino veľké prekvapenie dopadli elixíry až nad očakávania dobre. Nič jej nevybuchlo a dokonca sa hmota v jej kotlíku trošičku ponášala na elixír ktorí namiešala Lily, ktorá sedela hneď vedľa.
Za tento pre ňu doslova nadľudský výkon vďačila práve Lily, ktorá pre istotu pozorne sledovala každý jej pohyb.
Konečne zazvonilo. An hneď hodila veci do tašky a rýchlosťou blesku vyletela z triedy. O nejakú tú chvíľu sa k nej pridali aj jej kamarátky ponorené do pre ňu nezaujímavého rozhovoru o príprave nejakého extrémne ťažkého elixíru...
Prechádzali preplnenými chodbami hradu, takmer na jeho druhý koniec na hodinu obrany proti čiernej mágii.
Z hlbokého zamyslenia ju prebralo až to, niekto kričal jej meno na celú chodbu v ktorej sa práve nachádzali.
Nahnevane sa otočila a keď zbadala pôvodcu celého toho rozruchu jej hnev stúpol na tú najvyššiu mieru.
"Black, ty asi, ó pardon, ty NIESI NORMÁLNY!!!" on jej poznámku ignoroval a len sa na ňu milo usmieval po chvíli ticha už Angel začala dochádzať trpezlivosť ktorú už v tej chvíli aj tak nemala. Zrejme si to všimol lebo sa začal usmievať ešte viac a potom prelomil krátke mlčanie.
" Čo si hneď taká podráždená Sandersová? opýtal sa a venoval jej oslnivý úsmev.
" Ten priblblý úsmev si nechaj pre svoj fan klub, ja na takú šaškáreň niesom zvedavá.." povedal a už sa chcela otočiť.
" Ja som ti len chcel pripomenúť, aby si si na večer nerobila žiadne plány, keď už máme to rande..." An vyzerala akoby sa zasekla a on si pohľad na ňu vychutnával s víťazným úsmevom.
Angel sa však hneď spamätala a premerala si ho zhnuseným pohľadom.
" TY SI ASI VÁŽNE MIMO BLACK. JA, TY RANDE, NIKDY... TO IDEM RADŠEJ HNEĎ SPÁCHAŤ SAMOVRAŽDU...ROZUMIEŠ N-I-K-D-Y...TO BY MUSELO PRESKOČIŤ AJ MNE...."
"Chcel som ešte dodať že u Slughorna v kabinete o ôsmej pri treste..." dodal a s pobavením sledoval výraz Angel ktorá vyzerala, že každú chvíľu exploduje.
Keď sa ako-tak upokojila zvrtla sa na podpätku a rýchlim krokom pokračovala v pôvodnej ceste.
"HEJ SANDERSOVÁ," zakričal za ňou ešte "Nikdy nehovor nikdy..."
"Tak to sa môže podariť len jemu takto človeku pokaziť deň, ČO SOM KOMU UROBILA!!!" zrútila sa An keď konečne dorazili pred triedu.
"Najlepšie bolo to, že ma tak prekvapil, vytočil a neviem čo všetko ešte, ž som mu na to nebola schopná ani nič poradne odseknúť...A ten trest, úplne som na to zabudla, asi sa pôjdem zabiť, áno, to je najlepší nápad..."
"No to teda určite," zarazila jej samovražedné úmysly Deny " čo by sme bez teba asi tak robili! To radšej zabi Blacka."
"Tak to mám potom úplne jedno, či zabijem seba alebo jeho. Pre mňa to to aj tak dopadne rovnako, pretože ak ja zabijem Blacka o moju smrť sa postará dav jeho obdivovateliek..."
"To máš teda pravdu," rozosmiala sa Lara.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mo mo | 16. srpna 2006 v 17:22 | Reagovat

no tak zlaticko toto je vazne nehorazne kratke a tiez to konci v tom najlepsom

sak pockaj ked sa ja k tebe dostanem

ale inac je to super ale nabuduce vazne ocakavam nieco nehorazne dĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺhe JASNE?!:))

2 happy happy | Web | 19. srpna 2006 v 15:22 | Reagovat

Jaj, tak to bylo super, ale zase krátké!!!! Agrrhhhh....

Že si to byla ty, tak jsem si našla trošičku volného času a konečně se mi to podařilo přečíst!!! Jinak se moc těším na pokračování, které bude určitě zajímavé...

:oD

3 Gify Gify | 19. srpna 2006 v 17:40 | Reagovat

nebojte naozaj sa máte na čo tešiť, ďalšia kapitolka bude dĺĺĺha...konečne čo?... ale no ja sa snažím, ale nejako to nepíše... : (

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama