Červen 2006

Moje drahé JA

30. června 2006 v 19:37 | gify
No to ste radi, že sa o mne konečne niečo dozviete. Čo?! : ) Nečakajte nijaké detaily a nič extra je to najstručnejšia charakteristika aká sa o mne dala napísať.

anketa2

30. června 2006 v 18:43 ankety
Áno, áno dalšia anketa no ja som veľmi zvedavý človek.

Páči sa vám môj blog?

28. června 2006 v 15:48 | gify |  ankety
jednoducho anketka no pls hlasujte dik moc

dotazy

28. června 2006 v 15:45 | gify
Ak máte na mňa nejaké otázky rada vám odpoviem stačí sa len opýtať ; ) !!!

Vitajte

27. června 2006 v 17:34 | gify
Vitajte na mojom blogu ešte v tom niesom celkom zaučená ale snáď si zviknem a dúfam, že aj vy si zvyknete na mňa a budeťe sa sem vracať. Dajte mi vedieť o všetkom čo by ste tu chceli vidieť alebo čo mám zmeniť resp. vylepšiť. Som len rada ak sa vám tu páči.

Za mrakmi je vždy slnko 2.kapitola

27. června 2006 v 17:27 | gify
Lily sa zobudila do krásneho rána.´ Dnes mám narodeniny.´ potešila sa. Rýchlo sa obliekla a utekala dole na raňajky. Plánovala rýchlo zmiznúť z domu, aby to rodičom uľahčila. Vedela totiž, že jej mama bude chcieť pripraviť tortu a pohostenie a preto tu nechcela zavadzať. Tak sa hneď po raňajkách šla previesť na bicykli.
Domou sa vrátila až na obed.´ Niečo tu pekne vonia.´ konštatovala sama pre seba po príchode červenovláska. To jej pripomenulo, ako vonku vyhladla. V plnej rýchlosti sa vrútila do kuchyne. V tom prudko zastala, až skoro spadla. Pred dievčaťom stála zastúpená celá jej rodina, dokonca tu boli aj starý rodičia. A na jej veľké prekvapenie aj jej ´milá sestrička´ . Chvíľu len nehybne stála, no keď sa prebrala zo šoku na tvári sa jej objavil veľký úsmev. "To je teda prekvapenie!" ozvala sa natešene. Svojich starých rodičov už totiž nevidela skoro rok. "Som rada, že sme ťa prekvapili" usmiala sa na Lily starká. "Dúfam, že je to milé prekvapenie" dodal starý otec s úsmevom a hodil smerom na dievča nedôverčivý pohľad. Všetci sa zasmiali. "Pravdaže priemne" odpovedala mu vnučka a hodila sa starým rodičom okolo krku. "Nechajte si to na neskôr, ešte sa vystískate až-až "začal pán Evans "teraz by sme chceli našej oslávenkyni poblahoželať." Po tomto povele sa Lil odtrhla od starkých a pozorne sa zadívala na rodičov ktorý k nej pristupovali s veľkou škatuľou v rukách. Bola zabalená do kvetovaného ozdobného papiera a na vrchu ju zdobila veľká ružová mašľa. Krabica bola veľká, no nevyzerala veľmi ťažká. Keď došli pred Lily mama jej podala ruku " Všetko najlepšie k narodeninám." Povedala a vtisla dcére na líce sladký bozk. Rodičia podali dievčaťu škatuľu a nechali priestor jej sestre. Petúnia jej len rýchlo potriasla rukou, niečo zamumlala a podala jej menší balíček taktiež zabalený v kvetovanom papieri. Lily jej poďakovala ale to už jaj sestra dávno vyletela z miestnosti... Potom k červenovláske podišli jej starý rodičia. Stará mama na dievča s láskou pozrela a začala " Lily prijmi od nás tento malý darček, ktorý ti však dávame z veľkej lásky..." povedala stará mama "Jednoducho ti chceme všetci povedať, že ťa máme radi." Doplnil ju ešte starý otec a podal vnučke malú krabičku a tabuľku čokolády. Oboch pobozkala na líce a začala si rozbaľovať darčeky. "Super kolieskové korčule, také som vždy chcela" povedala keď rozbalila veľkú krabicu ktorú dostala od rodičov. "ďakujem" dodala ešte a venovala sa darčeku od svojej staršej sestry. Bola v ňom kniha s veľmi pekným obalom. Nakoniec prišiel na rad darček od starkých. Zobrala do ruky malú krabičku a otvorila ju, bola v nej krásna strieborná retiazka s príveskom v tvare srdiečka. " Je nádherná!" otočila sa na starých rodičov a tiež im poďakovala. Potom sa otočila k stolu kam pred chvíľou odišla mama. Keď sa pani Evansová otočila k dcére v rukách držala krásnu tortu s jedenástimi sviečkami. "Želaj si niečo a sfúkni sviečky." Povedala dievčaťu s úsmevom. Lily premýšľala ´želám si , želám si ...želám si aby bol každý deň takýto čarovný´ pomyslela si Lily a sfúkla sviečky...
Poobedie Lily utieklo ako vo veselej narodeninovej nálade ako voda. Schyľovalo sa k večeru. Starý rodičia odišli asi pred hodinou a Lily ešte stále vo výbornej nálade sedela s rodičmi a sestrou v obývačke, keď dnu cez otvorené okno vletela SOVA, áno bola to sova. ´Čo má toto znamenať?!´ pomyslela si Lily. ´Buď som už taká unavená, že som tu zaspala a sníva sa mi, alebo to čo sa práve posadilo na stôl je sova.´nenápadne sa štipla do ruky ´Zvláštne nesníva sa mi, ale je tu ešte jedna možnosť a to že už odchádzam od rozumu to je najpravdepodobnejšie. Ale v takomto mladom veku?´konštatovala sama pre seba. Obzrela sa nebola sama ktorá sa tvárila čudne a podľa toho usúdila, že nieje sama kto tú sovu vidí. Prvý sa spamätal pán Evans, pomaly sa priblížil k sove a snažil sa ju odohnať von cez otvorené okno. Sova preletela ponad gauč na ktorom sedela Lily a zhodila jej na kolená obálku, až potom vyletela von. ´A ja som si už začala myslieť, že môj rozum sa nikde nechystá, no teraz je už určite niekde za horami dolami... tá sova sem doniesla list?!´pomyslela si Lily ktorá už bola trocha mimo a vyzeralo to tak, že nieje sama. Pozrela na obálku ktorá jej ležala na kolenách a zobrala ju do ruky. ´Počkať veď ten list je adresovaný mne!´ "Je to list a keďže je na obálke moje meno domnievam sa, že bude asi pre mňa." Povedala udiveným rodičom a sestre, ktorý ju zaujato pozorovali. Otvorila zvláštnu obálku zapečatenú červenou voskovou pečaťou a vytiahla prvý papier. Zamyslene naňho pozrela a začala čítať.
Vážená Slečna Evansová,
Oznamujeme Vám, že ste bola priata na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.... Školský rok sa začína 2. septembra... v obálke máte pridaný aj zoznam potrebných školských pomôcok a lístok na Rokfortský expres, ktorý Vás z nástupištia 9 a ¾ v Londýne dopraví do školy...
Ďalej sa v liste písalo o nejakom hostinci s názvom Deravý kotlík z ktorého sa dostane na Šikmú uličku, kde kúpi všetky potrebné veci do školy... Na konci bola podpísaná nejaká profesorka...
Lily ešte pár minút tupo zízala na papier a potom sa začala neuveriteľne rehotať. Rodina na ňu pozrela a vyzerala akoby sa vážne báli o jej duševný stav...
´Toto je teda fakt dobrý vtip...´pomyslela si červenovláska ked sa ukľudnila. Vzápätí sa však zarazila ´a čo ak je to pravda...´ Po chvíľke vytiahla z obálky ďalšie papiere. Tým prvým bol zoznam vecí ktoré údajne potrebovala a tým druhým lístok na vlak. ´Oni to snáď naozaj myslia vážne.´pomyslela si keď si prezerala lístok ktorí vyzeral pravý. Zarazilo ju to, podala list mame. Tá chvíľu zamyslene čítala a potom podala list Lilinmu otcovi. Lily to už však nevnímala, tuho rozmýšľala. ´Ak to má byť vtip niekto si s tým dal poriadne prácea úprimne by ma zaujímalo ako tu donútil priletieť tú sovu.´potom sa však zamyslela ´ale mohla by to byť aj pravda´ no vzápetí si v duchu oponovala ´nie to by bolo príliš nereálne...´ Lilyn mozog pracoval na plné obrátky no stále tomu nerozumela. Zo zamyslenia ju prebral až otcov hlas " Ja si myslím, že je to nemiestny vtip." Povedal . " A čo ak je to pravda" oponovala mu dievčina. Pani Evansová nepovedala nič, tvárila sa zamyslene. Jediný kto nechápal o čom je reč bola Lilyna staršia sestra Petúnia. "Aký vtip...aká pravda... o čom to tu hovoríte?" opýtala sa zmätene. Pán Evans jej podal list. Prečítala ho a hodila na sestru nečitateľný pohľad. "Podľa tohto listu by mala byť Lily čarodejnica." Ozvala sa konečne pani Evansová. ´Čarodejnica...´pomyslela si Lily ´a ja som si myslela že sú len v rozprávkach...´konštatovala. Nebola si istá, zdalo sa jej to veľmi nepravdepodobné no predsa niekde v kútiku duše si pripúšťala, že to môže byť pravda. Chcela tomu veriť...
Pani Evansová pozrela na a zavelila "Dievčatá nech už ste v posteli, nechápem čo tu o tomto čase ešte robíte, už ste mali byť obe dávno v posteli." Lily bez slova vstala a odchádzala z obývačky, zatiaľ čo si Petúnia ešte niečo mumlala popod nos.
Keď došla do svojej izby zvalila sa na posteľ a v hlave si prehrávala celý dnešný deň. Keď však došla k udalostiam poslednej hodiny povedala si, uvažovaním o tom zvláštnom liste sa bude zaoberať až ráno. Ponorená do týchto myšlienok o niekoľko minút zaspala...

Za mrakmi je vždy slnko 1. kapitola

27. června 2006 v 17:26 | gify
"Lily" z úsmevom na perách sa pani Evansová snažila prebrať svoju dcéru z ríše snov. "Vstávaj škola ťa čaká." ospalé dievča však o to veľký záujem nejavilo. "Lily!" zvyšovala už hlas jej matka. Konečne ju červenovláska začala vnímať. Pomaly otvorila svoje jasnozelené oči a pozrela sa na matku. "Vstávaj lebo to naozaj nestihneš!" povedala a odišla z izby. Lily si pretrela oči a pomaly sa začala vymotávať z teplej periny. Keď sa jej to konečne podarilo vybrala sa do kúpelne. Opláchla si oči, pozrela do zrkadla a zamyslela sa. Zo zrkadla na ňu pokukovalo ospalé dievča ktoré sa dnes posledný krát chystalo do základnej školy. A potom presne o týždeň o takomto čase už bude oslavovať narodeniny. Áno, prvý prázdninový týždeň bude mať Lily jedenásť. Už teraz sa tešila na oslavu a darčeky ale najviac na tortu... Po nejakom čase vyšla z kúpelne, obliekla sa a zamierila dolu do kuchyne. Tu ju už z raňajkami čakala jej mama a pri nej za stolom už sedela aj jej sestra Petúnia. So svojou sestrou vychádzala v poslednej dobe čím ďalej tým horšie....ale na to už boli obe zvyknuté. Po raňajkách sa obe sestry (z Lilynho pohľadu žiaľ spolu) vybrali posledný krát v tomto školskom roku do školy...
* * *
(o tom istom čase na inom mieste)
"James, James!!" kričala už najmenej po dvadsiaty krát pani Potterová z kuchyne na svojho syna. Tomu to však zjavne neprekážalo a ako každý deň tento krik veľmi ochotne ignoroval. "James mám ťa z tej postele prísť vytiahnuť sama?!" toto už rozospatý chlapec radšej počul, pretože následky príchodu jeho mamy do izby bývali katastrofálne... "Už sa na tom pracuje." Zakričal smerom na dvere strapatý čiernovlasý chlapec. Natiahol ruku na nočný stolík. Zobral z neho okuliare a nasadil si ich na orieškovohnedé oči. Neochotne sa zdvihol z postele a šiel sa obliecť. Keď šiel okolo písacieho stola pohľad mu ako každý deň tento mesiac padol na list položený na stole.
Vážený Pán Potter,
Oznamujeme vám, že ste boli priaty na Rokfortskú strednú
školu čarodejnícku.....
S pozdravom
Minerva McGonagallová
(zástupkyňa riaditeľa)
Nemohol sa dočkať po prázdninách nastupuje do Rokfortu, už sa na to veľmi tešil. Otec mu o Rokforte veľa rozprával ... Aj keď mu tento list prišiel už na konci apríla, hneď po jeho jedenástich narodeninách, stále si ho musel čítať dookola. Samou radosťou sa mohol zblázniť... Konečne mu kúpia prútik, jeho vlastný prútik, taký aký majú aj jeho rodičia... Aj on sa konečne naučí poriadne čarovať....Opäť (ako už celý mesiac od príchodu toho listu) prišiel do kuchyne s vinikajúcou náladou. Jeho rodičia boli len radi... aspoň od radosti na chvíľu zabudol na všetky vilomeniny...
2.kapitola Prekvapenie!
Hneď po príchode zo školy utekala Lily za rodičmi a nedočkavo im podávala vysvedčenie. Jej rodičia boli náramne spokojný ich dcéra ako vždy ukončila ročník s najlepšími známkami. Jej staršia sestra Petúnia na tom až tak dobre nebola aj keď jej vysvedčenie bolo tiež veľmi dobré. Lily bola rada, že si konečne po dlhom roku cez prázdniny oddýchne. Momentálne však jej myseľ napĺňala len jediná vec, jej narodeniny...